Sochár Ladislav Gajdoš vytvoril pre sídlisko Barónka v bratislavskej Rači bronzovú sochu Kresby na dúhe, v ktorej na konkávne ohnutej stéle v tvare písmena C umiestnil do priestoru rôzne vystupujúce prvky a znaky. Prostredníctvom vysokého reliéfu sú jednotlivé plasticky zobrazené kresby radené do vertikálnej skladby, akoby vychádzali či odčleňovali sa zo základného tvaru dúhového fragmentu. Hravá sochárska kompozícia naplnená rôznymi metaforami a odkazmi vychádzala z Gajdošovho autorského programu, v ktorom sa zameral na moderné plastické znázornenie svojich subjektívnych fantázií.
V roku 1976 sochu Ladislava Gajdoša spolu s ďalšími výtvarnými dielami na príkaz politicko-výtvarnej komisie Národného výboru hlavného mesta SSR odstránili ako ideologický nevhodnú. Podľa spomienok L. Gajdoša sa o odstránení diela zo sídliska dozvedel až dodatočne a jeden jeho kolega bronzový odliatok zachránil. Gajdoš dielo za malú odmenu od neho získal, socha však zostala v jeho devínskom ateliéri, ktorý mu po emigrácii do vtedajšieho západného Nemecka (Nemeckej spolkovej republiky) v roku 1984 štát skonfiškoval a o jej ďalšom osude nemá žiadne informácie.
Ladislavovi Gajdošovi okrem tejto sochy zničili počas normalizácie aj monumentálny keramický reliéf Záhrada snov v interiéri reštaurácie na košickej železničnej stanici už v roku 1973. Takže v prípade sochy na sídlisku Barónka išlo o druhú skúsenosť so zásahom zo strany politickej moci. Po odstránení spomínaných diel sa architekti obávali so sochárom spolupracovať a svoju ťažkú situáciu sa rozhodol vyriešiť emigráciou. Podľa jeho názoru mal režim obavy z významov abstraktných kresieb na kompozícii v Barónke, podobne ako pri košickom reliéfe.
VB
Stav výskumu k 12. 12. 2025.
Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.
