Súsošie je situované v parčíku pred malou predajňou potravín Kraj (predtým Jednota), postavenou začiatkom 60. rokov v rámci budovania sídliska „Februárka“ na Račianskej ulici. Sídlisko navrhli architekti Štefan Svetko, Ondrej Dukát, Mária Krukovská, Štefan Vician a Štefan Ďurkovič. V roku 1964 zaň získali prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča.
Sídlisko dodnes patrí medzi najlepšie príklady svojho druhu aj preto, že od začiatku sa pri projekte myslelo nielen na bytové domy, ale aj na rozsiahlu občiansku vybavenosť a umelecké dotvorenie. Na tom sa vo veľkej miere podieľali umelci vtedy mladšej a strednej generácie, orientovanej na moderné svetové trendy. Do tejto skupiny patril aj Rudolf Uher.
Súsošie v dlhom vnútrobloku medzi Račianskou a Ovručskou ulicou patrí medzi umelcove kvalitné, ale menej známe diela. Pred pohľadom z Račianskej je ukryté a „zabudnuté“ pri malom obchode, ktorý poznajú najmä obyvatelia zo susedstva.
Uherov autorský rukopis je tu rozpoznateľný na prvý pohľad. Súsošie tvorí kompozícia dvoch výrazne štylizovaných ženských figúr obrátených k sebe tvárami, jedna je zobrazená v širokom sede a druhá kľačí. Držia pritom zvlnené pásy znázorňujúce priadzu, ktorú spoločne skladajú tak, aby sa nezamotala. Sochár tu jednoduchým, ale veľmi pôsobivým spôsobom znázornil bežnú pracovnú činnosť, charakterizovanú rytmicky zladenými pohybmi, ktorá je zároveň komunikáciou medzi dvomi postavami. Sochárova skvelá výtvarná skratka umožňuje divákovi, aby z mierneho odstupu sledoval dianie a možno aj uvažoval, o čom sa dve ženy rozprávajú pri práci. Zároveň je vďaka osadeniu nízko nad terénom možné dielo obhliadnuť aj detailne z bezprostrednej blízkosti a dotknúť sa ho.
R. Uher sa len pár rokov po realizácii tohto diela dostal do nemilosti socialistického režimu spolu s ďalšími umelcami. Viacero jeho diel bolo odstránených, v lepšom prípade odložených v galerijných depozitároch či v súkromných zbierkach. Možno to bola téma práce, možno nenápadné umiestnenie či zabudnutie, čo nakoniec zachránilo Ženy s priadzou pred likvidáciou.
Pred niekoľkými rokmi predajňu potravín prevzal a zrekonštruoval nový nájomca. V súčinnosti s mestskou časťou a ďalšími aktérmi bol zrevitalizovaný aj parčík v predpolí. Pribudli mlatové a kamenné povrchy, kvetinová výsadba a dizajnové lavičky. Súsošie bolo mierne posunuté, vyčistené a jeho pôvodne vyšší podstavec bol zapustený hlbšie do zeme. Z parčíka sa stal moderný relaxačný priestor, no aj po obnove si zachoval pokojný komunitný charakter. Umelecké dielo z roku 1967 pôsobí v strede parčíka veľmi súčasne a prirodzene ako dôkaz nadčasovosti tvorby Rudofa Uhera.
ZD
Stav výskumu k 15. 09. 2025.
