Socha Mŕtvy a ženy od sochára Teodora Baníka je od roku 1998 osadená pri príležitosti 54. výročia vzniku Slovenského národného povstania v areáli Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako súčasť armádneho pietneho miesta – Pamätníka zmierenia. Ide o originálny autorský odliatok, ktorý Slovenská národná galéria v Bratislave ministerstvu dlhodobo zapožičala. V zbierke SNG je evidovaný pod inventárnym číslom P 1476. Osadený je na nízkom žulovom podstavci.
V rámci celkového riešenia pamätníka predstavuje Baníkova socha relatívne komornú realistickú kompozíciu, ktorá prostredníctvom expresívneho výrazu tematizuje skúsenosť vojnového utrpenia a jeho devastačné dôsledky. Ústredným motívom sú ženy v pozícii matiek, manželiek a ochrankýň života – pričom práve túto ženskú perspektívu a jej tragické následky autor spracoval vo viacerých svojich dielach.
Tragédia vojnového násilia je tu sústredená do intímneho zoskupenia troch hláv, ktorých silná emocionálna pôsobivosť je podporená gestami rúk. Staršia žena v šatke v hlbokom žiali bozkáva tvár mŕtveho syna, zatiaľ čo scénu v pozadí uzatvára mladšia plačúca žena, ktorá si jednou rukou siaha k oku a druhú klade akoby na rameno matky. Vzájomné prepojenie postáv vytvára sústredený obraz smútku a bezmocnosti.
Baník jedinečným spôsobom zachytáva prežívanú bolesť prostredníctvom tvárí a úsporných gest, ktoré sa stávajú mementom neľudskosti vojny. Práve cez tieto vybrané výrazové prostriedky autor sprostredkúva jednoznačný protivojnový odkaz bez potreby monumentálnej mierky, čím ešte viac zdôrazňuje intimitu a bezprostrednosť bolestivých momentov. Konfrontácia života a smrti, materinskej bolesti a nenahraditeľnej straty tak sústreďuje pozornosť predovšetkým na ľudský rozmer agresie.
Teodor Baník pri príležitosti osadenia sochy vo verejnom priestore uviedol, že prostredníctvom nej chcel vyjadriť tragédiu všetkých žien, ktoré vojna zasiahla nielen počas samotného konfliktu, ale aj v období po jeho skončení. Zdôraznil, že nešlo iba o matky, ale aj o manželky, dcéry a milenky. Tento rozmer posúva dielo od konkrétneho zobrazenia obetí k univerzálnej výpovedi o strate a bolesti, ktoré vojna prináša jednotlivcom, rodinám i celej spoločnosti.
VB
Stav výskumu k 29. 08. 2026.