Jana Želibská sa stala prvou ženskou autorkou zastúpenou na podujatí Pocta Strednej Európe. Jej tvorba bola prezentovaná počas tretieho ročníka v roku 2002. V nasledujúcich ročníkoch sa zúčastnili už len tri ženské autorky: Ivica Krošláková, Ágnes Péter (HU) a Friederike Nestler-Rebeau (A), ktorá bola predstavená spolu so svojím manželom Norbertom Nestlerom.
Dielo Jany Želibskej reflektuje autorkin tvorivý program deväťdesiatych rokov, keď sa vo svojich priestorových inštaláciách systematicky venovala práci so znakovosťou. Napríklad v inštalácii Ona a on (1998, Zichyho palác) použila motív šípky ako zástupný symbol ženskosti. Medzi bratislavskú mestskú dlažbu umiestnila vedľa seba štyri dlaždice s výtvarne riešeným povrchom. Obrysy jednotlivých motívov boli zvýraznené kovovými klincami, ktoré sú tu dodnes prítomné spolu s pozláteným štítkom, ktorý nesie meno autorky.
Pôvodný koncept podujatia Pocta strednej Európe (Dlažba ako symbol križovatky) siaha až do osemdesiatych rokov. V rámci cyklu Archeologické pamiatky a súčasnosť sa v roku 1987 uskutočnila výstava motivovaná tematikou križovatiek, ktorú organizoval archeológ a kultúrny manažér Ladislav Snopko. V rámci nej vyzval sochárov a sochárky, aby vyhotovili bratislavskú dlažobnú kocku, ktorá sa po skončení výstavy osadí do mestskej dlažby. V zadaní zdôraznil, aby pri tvorbe vychádzali z vlastnej slobodnej tvorivej vôle. Hlavnou myšlienkou výstavy sa stala túžba po slobodnej Bratislave ako súčasti Európy v časoch prevládajúcej neslobody. Výstava bola podnetná pre mnohých zúčastnených „neoficiálnych“ umelcov, ktorí v tom čase nemohli verejne prezentovať svoju prácu. Samotná výstava sa uskutočnila, avšak osadenie diel sa nepodarilo zrealizovať.
To sa podarilo až v roku 2000, keď koncepciu projektu oživili vtedajší riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár v spolupráci s Ladislavom Snopkom. V kontexte vtedajšieho zahraničnopolitického smerovania krajiny a prebiehajúcich debát o vstupe Slovenska do Európskej únie sa téma pôvodného projektu stala opätovne aktuálnou. Dlažba sa mala stať trvalou symbolickou pripomienkou otvorenosti Bratislavy voči Európe. Každý rok na Deň Európy sa mali odhaliť v dlažbe nové diela.
V rámci štyroch ročníkov sa podarilo osadiť do dlažby tridsaťjeden diel smerom od vstupných brán Mirbachovho paláca, sídla GMB, až k fontáne Žena s krčahom. Na ulici pred GMB ako hlavným iniciátorom projektu tak vznikla rozsiahla exteriérová galéria. Pôvodne sa uvažovalo, že diela povedú až k bránam Pálffyho paláca na Panskej ulici, ktorý je rovnako sídlom GMB.
Napriek tomu, že sa diela umiestnili do pešej zóny, mnohé boli zničené pri prejazde vozidiel, zatiaľ čo na tých, ktoré sa zachovali, denne parkujú autá.
NB
Stav výskumu ku dňu 24. 06. 2025.
