Zaniknuté dielo tvorilo súbor ôsmich hladkých dlaždíc, usporiadaných v dvoch pároch nad sebou. Na prvý pohľad identické šedé dlaždice ozvláštňoval nápis na povrchu. Text plynulo prechádzal a významovo popretkával jednotlivé dlaždice:
Niekedy sa nám zdá, že naša vôľa určí smer našich ciest tak, aby nás rozdelila.
Zem dáva našim krokom tvar.
Je to teda zem, ktorá naše cesty nesie, a tým ich nerozdeľuje, ale spája.
Anglický preklad nápisu bol zrkadlovo obrátený:
Sometimes it appears that our will guides our paths to separate us from each other.
Ground gives form to our steps.
_It is thus the ground that carries our paths and in this way does not divide but unify them. _
Dielo vzniklo v roku 2002 pre sympoziálne podujatie vo verejnom priestore Pocta strednej Európe III. (Dlažba ako symbol križovatky). Pôvodný koncept podujatia siaha až do osemdesiatych rokov. V rámci cyklu Archeologické pamiatky a súčasnosť sa v roku 1987 uskutočnila výstava motivovaná tematikou križovatiek, ktorú organizoval archeológ a kultúrny manažér Ladislav Snopko. V rámci nej vyzval sochárov a sochárky, aby vyhotovili bratislavskú dlažobnú kocku, ktorá sa po skončení výstavy osadí do mestskej dlažby. V zadaní zdôraznil, aby pri tvorbe vychádzali z vlastnej slobodnej tvorivej vôle. Hlavnou myšlienkou výstavy sa stala túžba po slobodnej Bratislave ako súčasti Európy v časoch prevládajúcej neslobody. Výstava bola podnetná pre mnohých zúčastnených „neoficiálnych“ umelcov, ktorí v tom čase nemohli verejne prezentovať svoju prácu. Samotná výstava sa uskutočnila, avšak osadenie diel sa nepodarilo zrealizovať.
To sa podarilo až v roku 2000, keď koncepciu projektu oživili vtedajší riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár v spolupráci s Ladislavom Snopkom. V kontexte vtedajšieho zahraničnopolitického smerovania krajiny a prebiehajúcich debát o vstupe Slovenska do Európskej únie sa téma pôvodného projektu stala opätovne aktuálnou. Dlažba sa mala stať trvalou symbolickou pripomienkou otvorenosti Bratislavy voči Európe. Každý rok na Deň Európy sa mali odhaliť v dlažbe nové diela.
V rámci štyroch ročníkov sa podarilo osadiť do dlažby tridsaťjeden diel smerom od vstupných brán Mirbachovho paláca, sídla GMB, až k fontáne Žena s krčahom. Na ulici pred GMB ako hlavným iniciátorom projektu tak vznikla rozsiahla exteriérová galéria. Pôvodne sa uvažovalo, že diela povedú až k bránam Pálffyho paláca na Panskej ulici, ktorý je rovnako sídlom GMB.
Napriek tomu, že sa diela umiestnili do pešej zóny, mnohé boli zničené pri prejazde vozidiel, zatiaľ čo na tých, ktoré sa zachovali, denne parkujú autá. Pôvodne mali všetky diela pozlátený štítok, na ktorom bolo uvedené meno autora/autorky. Tieto štítky sa prevažne nezachovali.
NB
Stav výskumu ku dňu 24. 06. 2025.