Keramické dielo sa nachádza na čelnej stene budovy škôlky. Budovy predškolských zariadení na sídlisku Pošeň a Ostredky sa navrhovali ako typizované, všetky s nejakým keramickým dielom na čelnej stene. V polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia sa keramika dostávala do verejného priestoru ako nový materiál monumentálnych diel v architektúre. Siahali po nej nielen keramikári, ale aj ostatní umelci. Rudolf Fila spolupracoval na diele s keramikárom Ambrózom Pajdlhauserom, ktorý mu umožnil realizovať jeho predstavu v danom materiáli.

Keramický štrukturálny reliéf – obraz – Rudolfa Filu pozostáva z troch vertikálne komponovaných častí nepravidelne rozmiestnených na hlavnej fasáde so vstupom do budovy.

Rudolf Fila tvoril v spojení s architektúrou len výnimočne, preto je toto dielo veľmi vzácne (jedno z dvoch známych diel). Svoj originálny tvorivý prístup zhodnotil v danom médiu naplno. Kompozícia troch vertikál sama osebe skrýva napätie vďaka nepravidelnému umiestneniu na ploche fasády. Jednotlivé vertikálne plochy pozostávajú z nepravidelných kachlíc, ktoré však nie sú na prvý pohľad (respektíve z diaľky) rozpoznateľné. Spoje medzi kachlicami sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou kompozície. Tá stojí na razantnom lineárnom zbrázdení povrchu. Všetky tri súčasti keramického obrazu sú štruktúrované priznaným dôrazným gestom autora, spleťou čiar a odtlačkov štruktúr reálnych predmetov, prípadne priamo odtláčaním predmetov.

Dielo súvisí s vývinom slovenského umenia šesťdesiatych rokov, keď do tvorby mladých umelcov a umelkýň prenikal experiment, prvky a postupy štrukturálnej abstrakcie aj pop artu. Filovo dielo je naozaj dôležitým príkladom najaktuálnejšieho experimentu vo výtvarnom umení, čo sa dostal aj do verejného priestoru. 

SJ

Stav výskumu ku dňu 30. 11. 2022.