Socha Rudolfa Uhra bola súčasťou výtvarného doriešenia sídliska Pošeň (Ružinov), ktoré projektoval architektonický tím tvorený Ľubomírom Titlom, Ferdinandom Končekom, Iľjom Skočekom a Ladislavom Pinkalským.

Uher pre Pošeň vytvoril sochu vychádzajúcu z razantného abstraktného myslenia. Dôraz v nej položil na elementárne tvary, v tomto prípade geometrické a racionálne. V robustnej kamennej kompozícii pretavil tento moment na maximum – základnou formou horizontálneho kvádra položeného na podstavci v tvare štvorbokého hranola s lichobežníkovou podstavou. Horizontálny kváder rozčlenil a zdynamizoval ďalšími kvadratickými tvarmi, ktoré zasahovali a vystupovali do priestoru. Ako napovedá názov samotnej sochy, v diele boli naznačené architektonické procesy a stavebný princíp. Povrch sochy bol štruktúrovaný, sochár jednotlivé kvadratické časti odčlenil a zároveň zvýraznil ryhou, vedenou v horizontále, ktorá naznačovala napätie pri oddeľovaní hmôt takmer v nekonečnej slučke. V 60. rokoch 20. storočia sa Uher priklonil k jazyku minimal-artu, prostredníctvom neho opakovane vyjadroval zobrazenia abstraktných ideí (paralely, vzťahy, väzby, zápasy) výhradne uplatnením čistých sochárskych prostriedkov.

V roku 1976 na príkaz politicko-výtvarnej komisie Národného výboru hlavného mesta Bratislavy Sochu – architektúru zničili a deštruované fragmenty odviezli na skládku odpadu pri Slovnafte.

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.