Štvorcová reliéfna platňa zo šamotovej hliny je umiestnená na nároží panelového domu na Topoľčianskej ulici, v blízkosti Chorvátskeho ramena. Je na nej schematicky frontálne zobrazený jednoducho štylizovaný motýľ s dvoma pármi krídel napravo a naľavo. Motív je komponovaný centrálne, v strede platne, ktorá je neglazovaná. Výtvarný výraz diela je založený na prirodzenom hnedookrovom sfarbení materiálu (komisia navrhovala použiť glazúru) i na znakovej štylizácii. Povrch reliéfu je jemne štruktúrovaný priznanými zásahmi špeciálnych sochárskych nástrojov používaných pri modelovaní. 

Reliéf bol koncipovaný ako výtvarno-orientačný prvok, domový znak, ktorý mal slúžiť pre lepšiu orientáciu, hlavne detí, ako sa píše v librete výtvarného dotvorenia obytného súboru Lúky VI, ktorý v Stavoprojekte navrhol autorský kolektív pod vedením Karola Ružeka. Súbor bol navrhnutý ako súčasť územia Draždiak a okolie, ktoré malo mať rekreačný charakter s viacerými objektmi občianskej vybavenosti (tzv. vyššia občianska vybavenosť, mala tam byť napr. plaváreň, zimný štadión).  

Reliéf je súčasťou súboru pôvodne pozostávajúceho z piatich keramických reliéfov s rozličnými teriomorfnými motívmi (jeden sa nezachoval, jeden je replikou), tematicky inšpirovanými prostredím blízkeho lužného lesa a jazera. Reliéfy vytvoril sochár J. V. Hučko, ktorý sa príležitostne venoval keramickému sochárstvu (okrem toho v jeho ateliéri na Kolibe, ktorý mal potrebné technické zázemie, vypaľovali svoje keramické diela viacerí umelci). Vysoko vypálená šamotová hlina je trvácny sochársky materiál, polospekaná keramika, ktorá odoláva vplyvom počasia, pokiaľ nie je mechanicky poškodená, vydrží celé stáročia. Aj keď bol panelový dom obložený polystyrénom (zateplený) a farebnosť fasády sa zmenila, reliéf sa podarilo demontovať a opäť umiestniť na pôvodné miesto bez poškodenia.

PK

Stav výskumu k 29. 10. 2025.