V druhej polovici 60. rokov 20. storočia tvoril Pavol Tóth okrem jeho známejších sochárskych realizácií, v ktorých dominovalo archetypálne zobrazenie žien, aj sériu sôch-znakov vychádzajúcich z prísnej štylizácie a geometrickej redukcie prírodných foriem. Boli určené na výtvarné doriešenie sídlisk a na sivých, nie príliš príťažlivých obytných zónach sprítomňovali prírodné odkazy. Pavol Tóth v kompozíciách pre bratislavské sídliská pracoval s plošnosťou a znakovosťou. Diela mali tiež funkciu znakového a rozpoznávacieho systému, nielen výtvarne doplniť prostredie. Unifikované budovy vyžadovali, aby sa medzi nimi obyvatelia vedeli dobre orientovať, a preto okrem estetickej funkcie fungovali sochy aj ako orientačné body či znaky. K tomu je potrebné myslieť aj na tematický podtext, lebo ulice na sídlisku Trávniky pomenovali podľa lúčnych kvetov a tak mali kompozície aj symbolický význam. 

Základom vertikálnej kompozície bol tvar kvetu zložený z kónicky smerom nahor zúženej stonky. Z nej vyrastal bohato modelovaný kalich, tvorený z vertikálne radených geometrických foriem – elipsy, kruhu a oproti sebe stojacich poloblúkov. Kalich ako vrchol kompozície sochár naznačil negatívnym tvarom v podobe kruhovej perforácie, umožňujúcej pohľad do okolitého priestoru a priehľad cez sochu. Zjednodušenie, tvarová štylizácia a zároveň reálne zväčšenie kvetu v kompozícii prerástlo do symbolickej podoby pripomínajúcej totem.  

Sochu Kvet pôvodne v roku 1972 osadili na trávnatej ploche sídliska Trávniky. Odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR počas normalizácie nariadila jej premiestnenie. Dodnes sa nepodarilo zistiť, kam ju osadili, a teda ani kde sa od roku 1976 nachádza.  

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.