Na mieste niekdajších historických objektov stojacich medzi dnešnými ulicami Laurinská, Štúrova a Gorkého postavili v štyridsiatych až päťdesiatych rokoch 20. storočia budovu banky a divadla podľa projektu architektov Eugena Kramára a Štefana Lukačoviča. Projekt vznikol na základe upravených návrhov z architektonickej súťaže z roku 1941. Pôvodným východiskom návrhu bol ešte medzivojnový funkcionalizmus, neskoršie úpravy reagovali na dobový monumentalizmus, pričom začiatkom päťdesiatych rokov objekt doplnili o výtvarné prvky v duchu socialistického realizmu.

Fasádu dnešného Divadla P. O. Hviezdoslava (pôvodne jedno zo sídel Činohry SND) orientovanú do súčasnej Laurinskej ulice od roku 1953 zdobili v úrovni druhého nadzemného podlažia tri výtvarné akcenty – realisticky stvárnené sochy nahých dievčat stojacich v kontraposte na konzolách s prednými konvexno-konkávne prehnutými plochami. Vytesané z opuky v mierne nadživotnej veľkosti metaforicky spodobňovali Činohru, Poéziu a Balet. Nechýbali ani tradičné atribúty jednotlivých postáv – zreteľné boli maska v pravej ruke Činohry a knižka v ľavici Poézie.

Aj keď prostrednú skulptúru Poézia museli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia pre zlý technický stav odstrániť a miesto po nej zostalo prázdne, sochy Činohra (pri pohľade na fasádu vľavo) a Balet (vpravo) sa tu nachádzajú dodnes.

PB

Stav výskumu ku dňu 15. 5. 2023.