V Bratislave a jej najbližšom okolí sa nachádza značný počet historických objektov a memoriálnych diel (pomníky, pamätníky, pamätné tabule, náhrobky, historické nápisy a i.), ktoré sa viažu všeobecne k obdobiu II. svetovej vojny a protifašistického odboja a tiež ku konkrétnym osobnostiam a historickým udalostiam spojeným s oslobodzovaním mesta. Prevažná väčšina z nich je zmapovaná a evidovaná - či už v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národné kultúrne pamiatky a/alebo v Ústrednej evidencii vojnových hrobov, prípadne v zoznamoch pamätihodností hlavného mesta a mestských častí a v rôznych odborných databázach. Niektoré z exteriérových memoriálnych diel sa časom z rôznych dôvodov dočasne alebo natrvalo dostali do depozitárov mestských inštitúcií. Napriek dlhodobej pozornosti, ktorá sa tomuto druhu diel vo verejnom priestore venovala, nájdu sa stále in situ aj také, čo ostali zabudnuté, skryté, alebo boli medzičasom odstránené napríklad kvôli stavebným úpravám či zbúraniu budov. Jedným z takýchto príkladov je súbor štyroch veľkoformátových sgrafít v areáli bývalej Vojenskej nemocnice v katastri mestskej časti Karlova Ves.
Sgrafitá boli vytvorené pravdepodobne krátko po skončení II. svetovej vojny na stene vyprázdneného technického objektu (bývalej trafostanice), v ktorom bolo počas oslobodzovania Bratislavy v apríli 1945 zriadené divízne obväzisko Červenej armády. Vzápätí bola v celom areáli zriadená veľká poľná nemocnica. Súbežné s ňou na území Bratislavy fungovali ďalšie vojenské poľné nemocnice, transfúzna stanica a iné dočasné zdravotnícke zariadenia. Kým poľné nemocnice v meste fungovali šesť až deväť týždňov, divízne obväzisko bolo už po krátkom čase presunuté ďalej v smere bojov, ktoré po oslobodení mesta pokračovali v jeho okolí. Existenciu obväziska zaznamenal v roku 1945 maliar Jozef Majkut prostredníctvom sgrafít v podobe trojuholníkových figurálnych kompozícií, ktoré stvárňujú výjavy z transportu a ošetrovania ranených vojakov. Zobrazenie postáv je pomerne schematické. Všetky sú oblečené do mierne štylizovaných uniforiem a majú na sebe výstroj a výzbroj, ktorej podoba presne nezodpovedá dobovým zobrazeniam vojakov Červenej armády. Skôr pripomína uniformy a prilby vtedajšieho slovenského vojska. Vzhľadom k tomu, že divízne obväzisko aj poľné nemocnice zriadila a prevádzkovala Červená armáda, zo strany autora išlo skôr asi o zdôraznenie hlavnej témy, teda transportu a ošetrovania ranených vojakov, než o historickú presnosť zobrazenia. Pri ďalšom výskume diela by preto bolo vhodné obrátiť sa na odborníkov z oblasti vojenskej histórie kvôli upresneniu historických reálií a adekvátnej interpretácii zobrazených postáv a ich atribútov.
Figurálne výjavy boli umiestnené na užšej vstupnej fasáde a na pozdĺžnej bočnej fasáde nízkej murovanej budovy. Vytvorené boli technikou sgrafita s tmavočerveným podkladom, vyrývaného do hrubšej vrstvy svetlej štukovej omietky. V povojnovom období budova slúžila ako sklad zdravotníckeho materiálu, v posledných rokoch už nemala žiadne využitie, bola dlhodobo zanedbaná a obrastená náletovou zeleňou. Dnes už nie je možné presne zistiť, aké materiály a pigmenty boli použité do tmavočervenej spodnej omietky. Vrchná vrstva bola po rokoch silne znečistená a zatečená, v niektorých častiach obitá, čím sa odhalil tmavočervený podklad aj tam, kde to nebol zámer. Napriek tomu ostali sgrafitá dobre čitateľné a zachované, v ideálnom prípade s možnosťou reštaurovania – ak by sa nebúrala budova. Okrem figúr a štylizovaného náznaku terénu bola do omietky vyrytá aj veľká rímska číslica VIII, v tomto prípade mohlo ísť aj o sekundárny zásah v rámci označovania objektov v areáli. Pre určenie autorstva a datovanie sgrafít sa ako veľmi dôležitá ukázala signatúra v tvare nporMajkut, vyrytá v spodnej časti jedného z výjavov, kde na prvý pohľad bola ťažšie rozoznateľná pod motívom rastlinstva. Časť podpisu síce bola narušená kvôli odbitým kúskom vrchnej omietky, ale aj tak čitateľná. Uvádzanie vojenskej hodnosti pri značení diela nie je vôbec obvyklé. Autor tým chcel pravdepodobne naznačiť, že dielo vytvoril v čase, keď bol v aktívnej vojenskej službe a možno aj na príkaz nadriadeného s vyššou hodnosťou.
Zo životopisu známeho slovenského maliara, pedagóga a organizátora výtvarného života Jozefa Majkuta je známe, že bol počas II. svetovej vojny mobilizovaný, nezúčastnil sa však bojových akcií. Pôsobil v Bratislave ako dôstojník – úradník na Ministerstve obrany a v období rokov 1940 – 1945 zároveň študoval na Škole kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej a zemepis na prírodovedeckej fakulte. Po vyradení do civilu sa od 1. septembra 1945 stal dočasným profesorom kreslenia na gymnáziu v Košiciach a celé jeho ďalšie pôsobenie bolo spojené s Košicami a východným Slovenskom. Bol iniciátorom založenia vtedy Krajskej galérie v Košiciach (dnešná VSG), s veľkou podporou vtedajšieho riaditeľa SNG Karola Vaculíka, a jej prvým riaditeľom. Ako maliar sa venoval prevažne krajinárskej tvorbe, bol prezývaný „maliar Slovenského raja“, k vojnovým motívom a figurálnej tvorbe sa už nevrátil.
Súbor sgrafít s témou divízneho obväziska ostal v Bratislave dlhé roky zachovaný ako jediné a atypické dielo Jozefa Majkuta in situ. Kým spomínané objekty poľných nemocníc boli neskôr označené pamätnými tabuľami od Kolomana Makovinyho a zaevidované, na sgrafitá od Majkuta sa pozabudlo. Boli síce verejnosti prístupné v rámci areálu parku patriaceho bývalej Vojenskej nemocnici, ale po modernizácii a dostavbe nových budov sa dostali na okraj záujmu spolu s ďalšími hospodárskymi a skladovými budovami. Niekoľko desaťročí boli čiastočne viditeľné od Lamačskej cesty, ale po vybudovaní protihlukovej bariéry sa aj tento pohľad stratil. Nový majiteľ areálu preň plánuje nové využitie, do ktorého malý objekt so sgrafitami nezapadal. Pozitívne však je, že pred zbúraním umožnil sgrafitá preniesť do iného média technikou frotáže a zachovať (a vystaviť) ich aspoň v takejto podobe. Obrazne možno povedať, že sa sgrafitá vrátili ku svojmu začiatku, pretože ich predlohu autor s najväčšou pravdepodobnosťou tiež vytvoril na papieri a až následne bola prenesená na fasádu. Vzhľadom k tomu, že Jozef Majkut diela vytvoril v období približne od konca vojny do augusta 1945, kým bol ešte v aktívnej službe, je pravdepodobné, že výtvarné predlohy alebo aspoň súvisiaca dokumentácia by sa mohli nachádzať vo Vojenskom archíve, kde sú uložené fondy k výstavbe desiatok dnes už historických vojenských objektov.
Okolnosti vzniku a realizácie sgrafít s témou divízneho obväziska prinášajú ešte množstvo otázok pre ďalší umenovedný a historický výskum. Projekt GMB Umenie mesta je zameraný na diela vo verejnom priestore, ktoré vznikli v období po II. svetovej vojne a z tohto hľadiska sú sgrafitá od Jozefa Majkuta najstarším dielom zaradeným do databázy.
Stav výskumu k 22. 11. 2023.
ZD
