Štefan Bobota vyštudoval v ateliéri monumentálneho maliarstva Petra Matejku na VŠVU v „slobodných“ a k experimentom naklonených 60. rokoch 20. storočia. Nadobudnuté vedomosti zúročil v oblasti realizácie do architektúry, ktorej sa začal intenzívne venovať v 70. rokoch. Pre Bobotu je príznačné, že sa jeho prejav v monumentálnej tvorbe organicky prelínal s jeho voľnou komornou tvorbou. Ako predstaviteľ smeru novej figurácie vždy inklinoval k figúre – štylizovanej, abstrahovanej – najčastejšie zachytenej v pohybe, ktorá sa stala poznávacím znakom jeho tvorby. Figurálna línia sa prestupovala s fantasticko-surrealistickými tendenciami, ktoré sa prejavili aj na mozaike betónových stien vyústenia ropovodu Družba.
Väčšia, ale dnes už zničená časť betónového múru zobrazovala viacfigurálnu dynamickú kompozíciu s dekoratívnou skladbou plôch na pozadí. Dôležitým konštrukčným prvkom boli všadeprítomné navzájom sa pretínajúce línie. K zničeniu múru pravdepodobne došlo pri úpravách komplexne poňatého architektonického celku vyústenia ropovodu (arch. Ľ. Brezina).
Na dodnes zachovanej menšej betónovej časti, čiastočne zasadenej do terénu, môžeme sledovať budovanie napätia medzi technicko-geometrickou kompozíciou na jednej strane pripomínajúcou akýsi diagram, a uvoľnenejšími hravými prvkami v podobe súboru rastlinných motívov na strane druhej. Žltá mozaika pokrýva aj skosené oblé okraje dekoratívnej steny a prepája obidve strany kompozície.
Rozhodnutie umiestniť do prostredia rafinérie takúto výraznú farebnú mozaiku je z dnešného pohľadu prekvapujúce. Zároveň však bolo v súlade s dobovou kultúrnou politikou zameranou na prinášanie umenia čo najširším vrstvám obyvateľstva, doslova k pracujúcim ľuďom. Preto sa diela často osádzali v areáloch fabrík, závodov, kde s nimi mali bližší kontakt len interní pracovníci.
Aj dnes je dielo neprístupné širšej verejnosti. V areáli Slovnaftu je ešte umiestnená socha Jána Hučka Dievčatá a Pamätný oblúk. V priestore plavárne, vo vyhradených hodinách prístupnej aj verejnosti, je na stene veľkoplošná sklomozaika od M. Gašpara.
NB
Stav výskumu ku dňu 20. 09. 2024.