Súsošie stojí pri Dunaji na Dvořákovom nábreží pri komplexe budov Riverpark. Promenáda sa v tomto úseku rozširuje do terasy s výhľadom na rieku, doplnenej lavičkami a výtvarnými dielami. Novodobú, neúplnú a zmenšenú kópiu zaniknutého jazdeckého súsošia Márie Terézie z roku 1897 osadili na toto miesto po roku 2018. Originál z bieleho carrarského mramoru bol dielom významného sochára a bratislavského rodáka J. Fadrusza (1858 – 1903). Súsošie stálo na vtedajšom Korunovačnom (dnes Štúrovom) námestí a vzniklo ako tzv. miléniový pomník na oslavu tisícročnej histórie Uhorska. Po založení prvej Československej republiky sa súsošie Márie Terézie vnímalo ako symbol zaniknutej rakúsko-uhorskej monarchie, a preto ho v roku 1921 zbúrali. Niektoré fragmenty si ľudia odniesli na pamiatku, hlavy bočných postáv sa dostali do múzea v Budapešti, ďalšie kusy mramoru neskôr použili ako materiál na menšie sochy, pomníky či náhrobky, dokonca na dláždenie. Osud zvyšku rozbitého súsošia je nejasný, časť pravdepodobne skončila v Dunaji.
Výskumu súsošia, ako aj komplexnej tvorbe J. Fadrusza a pátraniu po stratených kusoch sa venovalo a venuje viacero odborníkov z oblasti histórie a dejín umenia. Zároveň existujú rôzne združenia a občianske iniciatívy, čo prichádzajú s ideami vytvorenia kópie súsošia a jeho osadenia na pôvodnom mieste, prípadne aj v inej lokalite. Na námestí stál od roku 1937 pomník generála Milana Rastislava Štefánika od sochára Bohumila Kafku, ktorý po viacerých okliešteniach nakoniec odstránili v roku 1954. V obnovenej podobe sa dnes nachádza na dunajskom nábreží blízko novej budovy Slovenského národného divadla (SND). Po období, keď sa námestie s parkovou úpravou uprostred nazývalo Rooseveltovo, ho začiatkom sedemdesiatych rokov pomenovali podľa Ľudovíta Štúra a štúrovcom je venovaný aj pomník od Tibora Bartfaya a Ivana Salaya v jeho strede.
Idea vrátenia súsošia na pôvodné miesto sa ukázala ako nepriechodná nielen pre komplikované historické vrstvy a interpretácie, ale aj z praktických dôvodov. Niekdajší priestor súsošia sa postupne stal ostrovčekom v križovatke hustej dopravy a na pôvodné miesto by ho už ani nebolo kam osadiť. Problematické by bolo aj vytvorenie vernej tvarovej a materiálovej kópie Fadruszovho originálu. Hlinený model diela sa nezachoval a neexistuje ani komplexná obrazová dokumentácia. Podoba diela je známa len z obmedzeného počtu dobových záberov a ilustrácií. Súsošie bolo vytesané z mramorového bloku vyťaženého v Carrare v roku 1893 a otázkou je, či a za akú cenu by sa dnes dal získať analogický originálny mramor. Možno aj preto sa väčšina úvah o vrátení súsošia uberala a uberá cestou vytvorenia kópií z iných materiálov, prípadne v menšej mierke, a tiež hľadaním alternatívneho umiestnenia. Výsledkom takéhoto snaženia je aj predmetné súsošie pri Riverparku. Na základe iniciatívy občianskeho združenia Bratislavský okrášľovací spolok (BOS) ho vytvorila sochárka M. Zimanová najprv ako približne tretinový model z bieleho laminátu. Tento model v roku 2011 na krátky čas vystavili pri parčíku na Vajanského nábreží (približne v mieste dnešného Hrobu neznámeho vojaka) s cieľom prezentovať a popularizovať zámer návratu súsošia. V ďalšom období bolo súsošie odliate do bronzu a iniciátori v roku 2018 prišli s ideou osadiť ho do zeleného pásu na okraji Hviezdoslavovho námestia pred hotelom Carlton. Návrh sa nestretol so širokou podporou verejnosti a neodsúhlasilo ho ani staromestské zastupiteľstvo. Po tomto neúspešnom pokuse dielo skončilo na promenáde pri developerskom komplexe Riverpark. Aj keď je prezentované ako kópia, ide de facto o zjednodušenú interpretáciu časti pôvodného súsošia realizovanú v bronze, to znamená v inej farebnosti a kvalite než originál. Pôvodné súsošie autor symbolicky orientoval na Dunaj a za Dunaj, a odkazovalo tak na historické územia monarchie. V súčasnosti je, naopak, orientované na Riverpark a smerom k Dunaju dominuje zadná časť koňa. Podstavec súsošia je oproti originálu výrazne zjednodušený, menší a dielo „položili“ priamo na chodník tak, že divákovi neumožňuje obzrieť si ho zo všetkých strán ani z odstupu.
V kontexte databázy Umenie mesta reprezentuje súsošie príklad ako veci nerobiť. Z historického pohľadu môžeme konštatovať, že zničenie originálu bola chyba, z ktorej sa treba poučiť. Na druhej strane postup vytvorenia novodobej „kópie“ a hľadanie miesta pre ňu ad hoc sa tiež ukázal ako nešťastný a kontroverzný. Podobne ako v iných prípadoch, aj tu by bola vhodnejším riešením širšia odborná diskusia, možno dokonca vyhľadávacia/overovacia súťaž na vhodné miesto a následne súťaž návrhov, ktoré by ukázali možnosti ako narábať s odkazom Márie Terézie aj sochára Fadrusza.
Paradoxne, najautentickejším zobrazením Márie Terézie vo verejnom priestore Bratislavy je v súčasnosti reštaurátorská kópia menšej jazdeckej sochy sekundárne umiestnenej v historickej záhrade Grassalkovičovho / Prezidentského paláca.
ZD
Stav výskumu k 31. 8. 2023.
