Dielo je umiestnené pri hrade Devín blízko sezónneho jazierka a chodníka smerujúceho od parkoviska k hrádzi a na Slovanské nábrežie.  

Má podobu nízkeho nepravidelného balvanu s priehlbinou v strednej časti. Do celého povrchu balvanu sú vyhĺbené lúčovito usporiadané ryhy, čím pripomína slnko, ale zároveň aj nejaký biomorfný útvar, čím divák dostáva priestor pre fantáziu. Nepravidelnosti povrchu, lúčovité zárezy a postupné zvetrávanie kameňa uloženého v tráve mu dávajú archetypálny výraz, akoby nepochádzal zo súčasnosti, ale z dávnejších období. Dielo tak symbolicky odkazuje na pestrú históriu aj prírodné bohatstvo tejto lokality. 

Kameň nemá podstavec, je zapustený do trávnika. V jeho blízkosti sa nachádzajú ďalšie kamenné artefakty, ktoré vznikli v rámci sochárskych sympózií. 

Devínske sympóziá nadviazali na tradíciu, na ktorej začiatku sa v roku 1992, ešte pred rozdelením Československa, uskutočnilo Sympóziom troch krajín na Trojhraničí pri Rusovciach. Organizátorom bolo združenie Priestor a socha v gescii historičky a teoretičky umenia Magdalény Rollerovej. Aktivity združenia sa neskôr presunuli do mestskej časti Devín, kde bol v starom kameňolome založený Sochársky park (1995) a v nasledujúcich rokoch sa tu uskutočnilo viacero sympózií. Diela z nich sú osadené na rôznych miestach v intraviláne Devína a na nábreží pod hradom. Nie všetky artefakty sa však zachovali dodnes. Niektoré boli presunuté, odstránené či zničené vandalmi, ďalšie neodolali času a poveternostným podmienkam. Otázkou je, ako ďalej v meniacich sa podmienkach spravovať tento unikátny súbor umeleckých diel, ktorý vznikal dlhé roky a v súčasnosti už neoddeliteľne patrí k identite mestskej časti Devín. 

ZD 

Stav výskumu k 15. 09. 2025.