Terakotový reliéf Hry chlapcov od Tibora Bártfaya je osadený spoločne s reliéfom Hry dievčat od Ludwika Korkoša na čelnej fasáde priamo nad vstupom do obytného domu, ktorý je považovaný za prvý montovaný panelový dom typu BA (tzv. montodom, neskôr hovorovo panelák) na území bývalého povojnového Československa. Dom bol postavený v priebehu troch mesiacov v roku 1955 a do užívania uvedený v nasledujúcom roku. Karfík si na spoluprácu prizval v tom čase mladých, začínajúcich sochárov, absolventov pražských umeleckých štúdií a predstaviteľov nastupujúcej generácie umelcov.
Výtvarné riešenie obidvoch reliéfov vykazuje vzájomnú príbuznosť a vysokú mieru adaptácie na spoločnú architektonickú úlohu, v rámci ktorej ustupuje individuálny autorský rukopis v prospech jednotného výtvarného riešenia. Spája ich nielen použitý materiál, ale aj spôsob kompozície, rozmery a celkové formálne poňatie. Príbuznosť oboch reliéfov podčiarkuje aj spoločný námet detských hier, rozdelený podľa rodového princípu na dievčenskú a chlapčenskú časť. Obe diela tak vytvárajú významovo i formálne prepojenú dvojicu, založenú na princípe vzájomného dopĺňania a čiastočného zrkadlenia.
Obrazy hrajúcich sa detí možno interpretovať v kontexte dobovej predstavy o šťastnej socialistickej budúcnosti, formovanej ideologickými princípmi socialistického realizmu. Ten v tomto období zdôrazňoval návrat k folklóru, „obyčajnému ľudu“ a vidieckym tradíciám, ktoré sa v prípade týchto reliéfov paradoxne uplatnili na fasáde modernej obytnej architektúry. Deti sú oblečené v krojoch a na reliéfe je zobrazená trojica postáv v živom pohybe. Chlapci sa hrajú na slepú babu, pričom centrálna postava má oči zakryté baranicou. V centre kompozície sa nachádza figúra zapojená do hry, ktorú obklopujú ďalšie dve postavy v dynamickom pohybe. Výjav pôsobí veselo a bezstarostne a prostredníctvom jasných, všeobecne zrozumiteľných motívov vytvára rytmizovanú kompozíciu. Hranice reliéfnej plochy jemne narušujú vychádzajúce hlavy zobrazených postáv, pričom v pozadí je priznaná pravidelná lineárna sieť skladania jednotlivých dielov, ktorá tvorí priestor obrazu a symbolicky odkazuje na pravidelnosť členenia fasády panelového domu, a týmto geometrickým prvkom prepája reliéf s architektúrou.
Použitý materiál – neglazovaná, pálená hlina – predstavuje vo vzťahu k dominantnému betónovému povrchu stavby výrazný kontrast. Jej zemitý charakter evokuje prirodzenosť, archaickosť a väzbu na historické remeselné postupy. Materiál tak zároveň posilňuje tematické prepojenie reliéfu s folklórom a vidieckym prostredím a vnáša do modernej architektúry prvok odkazujúci na tradíciu a remeslo.
VB
Stav výskum k 31. 08. 2026.