Dvojica monumentálnych keramických reliéfov sa pôvodne nachádzala na fasádach budov v areáli, ktorej súčasťou bola aj Čerpacia stanica (skratka ČS) Trnávka na Bojnickej ulici. Stanica prestala plniť svoju funkciu už koncom 70. rokov 20. storočia, a budovy boli zbúrané v prvom desaťročí 21. storočia. V súčasnosti sa na ich mieste nachádzajú laboratória BVS-ky. Reliéfy, ktoré už v tom čase vyžadovali reštaurovanie (glazúry boli čiastočne zvetrané), boli neodborne sňaté, pričom sa ešte viac poškodili, a v drevených debnách deponované v ČS Podunajské Biskupice na Odeskej ulici, kde sa nachádzajú dodnes.
Oba reliéfy boli formálne takmer totožné, mierne sa líšili len farebnosťou. Boli komponované vertikálne. Mali rovnakú veľkosť a ich výška presahovala dve podlažia budovy. Obsahovo šlo o nefiguratívne abstraktné diela, ktoré svojou farebnosťou korešpondovali s funkciou budovy. Námet úzko súvisí s vtedajšou maliarskou tvorbou E. Trizuljakovej, ktorá od začiatku 60. rokov 20. storočia maľovala série dunajských motívov. V reliéfoch pre ČS Trnávka dospela k ich maximálne abstrahovanej podobe.
Autorka vytvorila dynamickú kompozíciu, predstavujúcu mohutný vodný tok, zložitým vrstvením a prekrývaním jednoduchých geometrických tvarov symbolizujúcich vodu a zem. Spodný plán tvorila sústava plošných pravouhlých, vedľa seba a na seba vrstvených štvoruholníkov rozličnej veľkosti, orientovaných vo väčšine prípadov vertikálne, ktoré sa ešte na niektorých miestach navzájom prekrývali. Jednotlivé tvarovky mali rozličnú hrúbku, čím vytvárali nízky reliéf. Prevažovali na nich plochy modrej farby rozličnej tonálnej intenzity (symbolizovali vodu), ktoré boli v menšej miere doplnené okrovými a bielymi štvoruholníkmi (symbolizovali zem, či ostrovy). Niektoré plochy boli ešte štruktúrované vrypmi evokujúcimi vlnenie vodnej hladiny. Na mozaikovú štruktúru plošného spodného plánu bol na ploche celého reliéfu položený geometrický raster pozostávajúci z pravouhlo sa prenikajúcich hrubých vertikálnych a horizontálnych línií, vytvárajúcich prázdne štvoruholníky rozličnej veľkosti.
Túto z mnohých hľadísk komplikovanú a v podstate čisto maliarsku kompozíciu previedol do plastickej podoby sochár a keramikár Miloš Balgavý st. (1925 – 1999), významný predstaviteľ modernej slovenskej keramiky. Balgavý od začiatku 60. rokov 20. storočia realizoval v keramike návrhy viacerých slovenských výtvarníkov (J. Filo, D. Castiglione, M. Paštéka, M. Laluha) určené pre architektúru. Sám sa venoval najmä dizajnu a keramickej plastike, ale v neskoršom období vytvoril aj viaceré vlastné diela pre architektúru (napr. pre ZŠ vo Veľkých Ripňanoch). Trizuljaková sa v neskoršom období venovala najmä artprotisu, monumentálne keramické reliéfy pre ČS Trnávka sú v jej diele výnimočné.
V tom istom areáli sa nachádzala aj fontána od manžela E. Trizuljakovej Alexandra Trizuljaka s organickou plastikou Kvapka.
PK, NB
Stav výskumu k 09. 12. 2025.
