Fontánu s objektom od Jozefa Jankoviča navrhol v rámci výtvarného doriešenia sídliska Pošeň architekt Ľubomír Titl, ktorý spoločne s Ferdinandom Končekom, Iľjom Skočekom st. a Ladislavom Pinkalským projektoval aj celkové urbanistické riešenie tzv. Obvodu F – Ružinov.
Originálne riešená monumentálna fontána od Jozefa Jankoviča z pohľadového betónu bola pôvodne umiestnená na námestí pred obchodným domom. Podľa údajov z archívu Fondu výtvarných umení (Slovenský národný archív, Bratislava) plastika rozohrávala priestor bohato členenými tvarmi a bola adekvátne riešená k okolitej modernej architektúre sídliska. Kolobeh vody, ktorý stekal z vystupujúcich častí fontány tlakom do negatívnych tvarov plastiky, vytváral hravý motív, ktorý monumentálnu plastiku oživoval. Po výtvarnej, remeselnej a technickej stránke bola kvalitne realizovaná a vzhľadom na technickú náročnosť, rozmery, rozsah prác a prínosnú výtvarnú úroveň komisia konštatovala, že vtedajší rozpočet bol poddimenzovaný a odporúčala investorovi upraviť celkový náklad a zvýšiť autorovi honorár (Zápisnica kolaudácie č. 87/72 z 18. 12. 1972). Jankovič vo fontáne pracoval so štylizovanými siluetami horných častí figúr, radených za sebou tak, že zobrazovali zástup, skupinu, masu ľudí. Využil fragmentáciu a tiež svoje typické časti rúk, ktoré vytŕčali do priestoru. Výtvarné riešenie vodnej zložky malo novátorské kvality. Siluety postáv na prvý pohľad evokovali v slovenských domácnostiach tradične používaný lopárik, dienko alebo drevenú dosku na prípravu jedál. Tento tvar sa objavuje aj v ďalších Jankovičových dielach ako sošná, pevná silueta ľudskej postavy, anonymná, schematická, ale zreteľná a úderná. Fontánu skolaudovali koncom roka 1972, do prevádzky ju uviedli v jarných mesiacoch roku 1973 a o tri roky neskôr ju na príkaz orgánov Národného výboru hlavného mesta SSR zničili. Deštruované betónové fragmenty sa našli krátko po demolácii na smetisku pri Slovnafte.
Pôvodná nádrž Jankovičovej fontány zostala zachovaná. Je v nej umiestnená sochárska realizácia – fontána Mária (Pavel Mikšík, 1976) premiestnená sem v roku 1985 z Medickej záhrady.
VB
Stav výskumu k 12. 12. 2025.
Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.
