Vyústenie vzduchotechniky ružinovskej Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) sa nachádza v jednom z nemocničných átrií. Zaoblené kryty ventilačných otvorov (pod átriom je strojovňa), ktoré navrhol J. Gavula, pôsobia nenápadne, súznejú a dokonale splývajú s prostredím stavby tak, že len málokto si ich všimne a považoval by ich za dielo sochára. Ide pritom o jednu z najvydarenejších sochárskych kompozícií v Bratislave.

V podstate úžitkový funkčný objekt, akým kryt pre vzduchotechniku je, stojí na pomedzí dizajnu a sochy. Najmä v 80. rokoch 20. storočia bolo výtvarné riešenie týchto diel na mnohých významnejších stavbách výzvou. V niektorých prípadoch ich riešenie architekt zveril sochárovi, ktorý ich poňal ako sochársky stvárnené objekty.

Tri excentricky umiestnené kryty v nemocničnom átriu autor stvárnil ako abstraktné plastiky elementárnych tvarov. Narušuje ich len sústava zahĺbených rovnobežných línií, ktorá prechádza po celej ich dĺžke (spáry, ktoré delia hmotu). V minimalisticky poňatých, no monumentálne pôsobiacich objektoch tak rozvinul koncepciu vlastného sochárskeho prístupu.

Biomorfné (či vitálne) formy a harmonická kompozícia vytvárajú so strohou nenápaditou architektúrou jemnú rovnováhu, o ktorú sa autor vo svojej sochárskej tvorbe programovo snažil (zámerom jeho sôch pre architektúru bolo dokonale splynúť s prostredím), a celkovo spolu s prostredím evokujú krajinu, či ako hovorí v Gavulovej monografii D. Grúň, metafyzickú scénu. Osadenie krytov v hotovom átriu bolo problematické a muselo sa riešiť bez techniky (žeriavu), ručne. Aj preto sa z viacerých verzií nakoniec realizovala tá najjednoduchšia.

Z nepochopiteľných dôvodov bola táto pokoj vyžarujúca „krajina“ narušená sériou kameninových exteriérových žardiniér a (nefunkčných) lavičiek od M. Haberernovej Trančíkovej, ktoré sa votreli medzi Gavulove sochy – symboly.

Projekt nemocnice vytvoril v roku 1976 architekt Richard Pastor s kolektívom, ktorý je autorom a spoluautorom viacerých významných zdravotníckych objektov po celom Slovensku.

PK

Stav výskumu ku dňu 28. 5. 2024.