Výrazne farebná kovová plastika silne geometricky štylizovaného stromu je v súčasnosti skrytá medzi bujnou vegetáciou v malom parčíku na Furdekovej ulici.
Kompozícia a štruktúra plastiky vychádzajú z princípov architektonicko-bionického modelovania, ktorému sa jej autor, dizajnér a vysokoškolský pedagóg Katedry výtvarných disciplín FA STU A. Vranka (1936 – 2023), profesionálne a dlhodobo venoval.
Plastika je inšpirovaná ľudovým umením, zároveň však evokuje modernú abstraktnú stavebnicu. Je zostavená z obdĺžnikových plátov, ktoré sú smerom do priestoru ostro ukončené motívom lastovičieho chvosta. Pláty, pôsobiace akoby boli vystrihnuté z papiera (obvyklý materiál, ktorý sa používa pri architektonicko-bionickom modelovaní), čo ešte zvýrazňuje ich polychrómia, sú horizontálne stupňovito upevnené na vertikálny stĺp kmeňa. Inšpiráciou bol tradičný princíp spájania šiestich kusov rovnakých drevených prvkov na druh tesárskeho spoja nazývaného zámok, bez klincov alebo lepidiel. Aj jednotlivé horizontálne pláty, z ktorých je plastika zostavená, sú do vertikálneho stĺpa – kmeňa pozapájané (pozasúvané) bez zvarov. Ide teda o unikátnu samonosnú konštrukciu evokujúcu drevené trámy tradičnej ľudovej architektúry. Priznaná inšpirácia vernakulárom sa okrem konštrukcie odrazila aj na polychrómii. Lineárna, až graficky pôsobiaca minimalistická ornamentálna maľba rámuje okraje jednotlivých plátov a evokuje obruby drevených trámov ľudovej architektúry.
Plastika prešla v roku 2018 obnovou, ktorú iniciovalo OZ Konduktor spolu s mestskou časťou Bratislava-Petržalka. Pôvodne mala zeleno-červenú polychrómiu. Keďže dielo opticky zanikalo medzi vegetáciou, ktorá ho medzičasom prekryla, rozhodli sa reštaurátori spolu s autormi pre kontrastnejšiu modro-oranžovú farebnosť. Tá bola jednou z alternatív farebného riešenia plastiky, pôvodne navrhovaných autormi, ktorá sa nakoniec nerealizovala. Dielo nebolo od svojho osadenia nijako ošetrované. Vzhľadom na koróziu a havarijný stav ohrozujúci obyvateľov sa uvažovalo o jeho odstránení. Nakoniec sa ho podarilo členom OZ Konduktor spolu s mestskou časťou Bratislava-Petržalka zachrániť a obnoviť.
Autormi plastiky sú manželia Anton a Oľga Vrankovci. Veľkú časť diela A. Vranku predstavuje tvorba z modelovaného papiera. Abstraktné tvary objektov inšpirované prírodnými (bionickými) formami vytváral prerezávaním a prehýbaním papiera. Vznikali tak originálne autorské diela na pomedzí dizajnu a architektúry. Aj plastiku v Petržalke poňal podobným spôsobom, pričom monumentalizoval formy a obohatil ju o farbu. Ideovým zámerom bolo podľa autorov vytvoriť spojenie s prírodou. Strom bol v čase svojho osadenia to, čo mladé sídlisko potrebovalo. Plastika je v súčasnosti považovaná za jeden zo symbolov Petržalky.
PK
Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.
