Reliéf sa nachádza na nároží obytného domu s datovaním v roku 1956. V polovici päťdesiatych rokov umenie vo verejnom priestore začalo opúšťať svoju výlučne ideologickú funkciu a popri pomníkoch a pamätníkoch sa už objavovalo aj v priestore obytných súborov, prvých komplexne navrhnutých sídlisk socialistickej výstavby. Socha sa stávala priamo súčasťou obytných budov, zväčša však len ako plastický prvok na fasáde bez monumentálneho rozmeru. Pri prvých obytných domoch sa dielo umiestňovalo nad vchodom do domu ako individuálne rozlíšenie vchodu od ostatných.

V tomto prípade je dielo situované atypicky mimo priestoru dverí, solitérne umiestnené priamo na fasáde na viditeľnom mieste. Vyzerá ako pridané dodatočne, previazanosť výtvarného diela a architektúry sa stala témou až v ďalších rokoch. Výjav znázorňuje matku s dieťaťom. Formu zvolil autor konzervatívne ako realistické opisné zobrazenie s poetickou atmosférou. Obľúbený výjav sa v priestoroch sídlisk veľmi často vyskytoval aj v neskoršom období.

Reliéf ukazuje Kostkovu technickú sochársku zručnosť, vyváženú, dynamickú kompozíciu, ale nie jeho voľný výtvarný prejav, keďže autor v tom čase smeroval k abstrahovaniu, nie k opisnému realizmu. Dielo sa stalo dokladom bežnej štátnej zákazky v päťdesiatych rokoch, keď sa autor prispôsobil požadovaným predstavám o správnom realistickom umení. 

SJ

Stav výskumu ku dňu 30. 11. 2022.