Plastiku Eugena Bekényiho navrhol ako výtvarné doriešenie sídliska architekt Ľubomír Titl, ktorý spoločne s Ferdinandom Končekom, Iľjom Skočekom a Ladislavom Pinkalským projektovali sídlisko Pošeň.

Plastiku osadili na trávnatej ploche námestia pred školou. Sochár ju mal podľa archívnej dokumentácie vytvoriť na určenú tému – vesmír. Išlo o prvú zásadnejšiu a zároveň poslednú bratislavskú monumentálnu realizáciu Eugena Bekényiho, absolventa Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe. Plastika sa skladala zo štvorcového rámu stojaceho na vyvýšenom podstavci vo forme jednoduchej konštrukcie z dvoch nožičiek. Jednoduchá konštrukcia umožnila, aby do vnútornej časti geometricky tvarovaného rámu vychádzali a vchádzali do všetkých strán biomorfne tvarované výčnelky. Svojím naznačeným pohybom dynamizovali vnútro kompozície a napĺňali ju hravou fantáziou. Kombinácia prísnej, racionálne geometrie konštrukcie rámu v kontraste s chaotickou hrou prírodných tvarov prispievala k obrazotvornosti kompozície. Autor pracoval aj s negatívnymi tvarmi a priehľadmi do priestoru mimo sochy.

Počas normalizácie odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR nariadila Bekényiho plastiku spolu s ďalšími realizáciami vo verejných priestoroch odstrániť, pretože nezodpovedala ideám socialistického umenia a v roku 1976 bolo nariadené jej zničenie. Časť fragmentov odviezli do Štokeravskej vápenky v Devínskej Novej Vsi. 

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.